reklama

a predsa cestujem

Po návrate z východného Turecka som vedel, že čoskoro budem zase on the road. Gruzínsko - krajina mora, hôr, starých miest a predovšetkým neuveriteľne pohostinných ľudí. Krajina kde sú ešte miesta relatívne málo dotknuté turizmom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Nikdy som neľutoval, že som niekde išiel, ale vždy som ľutoval, že som niekde nešiel. Držiac sa tejto zásady vyrážame, ja a moji dvaja spolucestujúci z bývalej roboty do Georgie. Každý trocha odlišná povaha, s rozdielnymi názormi na cestovanie. Prípadné škriepky treba rozumovo potlačiť, nakoľko hádať sa možno i doma a netreba na to cestovať do Gruzínska. Internetové cestopisy, guidebooky varujú na mnohých miestach pred prepadmi, krádežami, úplatkami a nebezpečnými oblastiami, kam by noha turistu nemala vkročiť. Naštastie sa všetky tieto obavy ukázali ako zbytočne prehnané. Možno sa Gruzínsko za posledné roky naozaj zmenilo a možno sme len mali štastie. Aj to však treba a v živote sa na neho celkom spolieham.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z roboty utekáme priamo na viedenské letisko, kedže sa nám podarilo zohnať relatívne lacné lístky do Istanbulu. V skutočnosti som skôr zástancom cestovania autobusom resp. miestnymi dopravnými prostriedkami. Človek má viac času uvedomiť si, že je na cestách a čím dlhšia je cesta tým viac sa teší na jej cieľ. Minule som bol v Istanbule po 30 hodinovej ceste busom, teraz za dve hodiny.. Nevadi, ešte sa nacestujeme dosť, Gruzia je ďaleko. Ledva stíhame lietadlo, pokuta dopravákov mrzí, naštastie nie je čas na dlhú úvahy. Tesne dobiehame na lietadlo. Turkish Airlines sa veru nemusí hanbiť. Jedlo, ktoré nám dali sme vyjedli ako keby sme vedeli, že pravidelný prísun jedla sa čoskoro skončí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V Istanbule spíme u môjho kamaráta Necmiho. Dlho blúdime kým sa nám s pomocou miestnych podarí nájsť náš nocľah. Pomohla nám turecká nátura. S výnimkou predavačov v hlavných turistických centrách sú Turci nápomocní takmer za každej situácie. A veľa krát sa mi stalo, že pri otázke ako sa kam dostať, nás miestni odviedli priamo namiesto, aj keď to bola pre nich takmer hodinová zachádzka. Po anglicky mnohí nevedia, takže komunikáci spočíva v: what´s your name, where do you come from, I am Hasan:).

S Necmim popíjame turecký čaj, diskutujeme troška o politike viacej o ženách, každému sa páčia tie druhé, ktoré nemá doma. Do ulíc nevyrážame. Je ramadan a nasi priatelia, majú striedmy mesiac. Ráno vstávame po vojensky a Maroš začína prednášať svoje názory o potrebe dlhsieho spánku, ved sme na dovolenke. Nedá sa. Gruzínsko čaka a zmeškať bus, ktorý ešte neviem vlastne ani kedy ide, by znamenalo skrátenie času v Gruzínsku. Dolmusom (minibusom MHD) prichádzame na otogar a za pól hodinu ide bus na turecké hranice do Sarpu. 18 hodín. Prichádza najkomickejšia situáciu v Turecku, dohadovanie cien. cena dojednáná batohy naložené, posledný kebab, vyrážame. Turci jazdia divoko. Prší, vodič autobusu práši o sto šesť, pár zaujatých polotlemných výkrikov. kľučkujeme. vyhýbame sa tesne autám a busu, ktorý sa prede nami zrazil. Tesne, tesne. Tentokrát. Neustále stojíme na odpočívadlách. Maroš si kupuje v placku, v domnení, že je plná mäsa. Meso tam však nie je (ani nemá byť) a Turek pýta tri lýry. Maroš sa snaží svojou perfekt angličtinou vysvetliť Turkovi, že dá len dve lýry, keďže tam nie je mäso. Turek je zmätený, po anglicky ani slova. autobus štartuje, rýchlo, rćhlo, kompromis 2,50.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stewardy v tureckých autobusoch majú slabosť na moje nohy, teda keď sú vyzuté. Keďže sme boli na začiatku cesty ešte vcelku čistý, vyzul som si boty. Už počas predchádzajúcej cesty po Kurdistane, prišiel za mnou rozhorčení steward a ukazoval na moje vyzuté nohy a krčil nosom. Tentokrát sa stalo to isté. steward ukazuje na moje vyzuté boty a krúti hlavou. Ok no problém, som vo vašej krajine, budem akceptovať to čo chcete. 

V autobuse sa prvýkrát stretávam s gruzínskou pohostinnosťou. Sedím vedľa Gruzínca. Z Batumi. Nevedel ani po anglicky ani po rusky, napriek tomu sme si super pokecali. Zistil som, že robil 6 mesiacov na lodi, vracia sa na mesiac domov a teší sa na chačapuri. Keď sa dvaja chcú dorozumieť dorozumejú sa aj ke´d nemajú spoločného slova. Kúpil balík pistácií. V zápätí mi pólku nasypal. tak tak. Autobus nás vyhadzuje v Hope miesto Sarpu. Zmena plánu počas cesty. To je zvlášte, v týchto krajinách všetko funguje nejako ináč. Na prvý pohľad to vyzerá, nič nefunguje v skutočnosti tam však nič nie je problém, všetko sa rieši priamo na mieste za pochodu. Protestujeme, že lístok bol do Sarpu a nie do Hopy. Ok no problém, šofér nám a aj ostatným patí taxíka na hranice.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pred hranicami mám rešpekt. Je to zvláštne. Hranica je proste hranica o tom co bolo za nou nabuduce:)

michal kohn

michal kohn

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

clovek ako každý iný s výhradou asociálnosti a lásky k prírode, lozeniu a cestovaniu Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu